Prosinec 2006

Tabulka 2007 celá liga

20. prosince 2006 v 12:38 | mikki
1.Manchester United38285583:2789
2.Chelsea FC382411364:2483
3.Liverpool FC382081057:2768
4.Arsenal FC381911863:3568
5.Tottenham Hotspur381791257:5460
6.Everton FC3815131052:3658
7.Bolton Wanderers381681447:5256
8.Reading381671552:4755
9.Portsmouth FC3814121245:4254
10.Blackburn Rovers381571652:5452
11.Aston Villa3811171043:4150
12.Middlesbrough FC3812101644:4946
13.Newcastle United3811101738:4743
14.Manchester City381191829:4442
15.West Ham United381252135:5941
16.Fulham FC388151538:6039
17.Wigan Athletic381082037:5938
18.Sheffield United381082032:5538
19.Charlton Athletic388102034:6034
20.Watford FC385132029:5928

História Manchestru United: obdobie Mníchov 1958

20. prosince 2006 v 12:37 | mikki


Sir Matt Busby v té době stavěl z klubu úspěšné mladé mužstvo, které dominovalo po mnoho let. Zdáli se být neporazitelní. Průměrný věk kádru Manchesteru v sezóně 1955/56, kdy United vyhráli ligový titul byl 22 let. Byl to vůbec nejmladší věk, který kdy vládl v Manchesteru. Osudný rok byl pro United v roce 1958, když letadlo, které vezlo hráče United zpět po vítězství v Jugoslávii narazilo, když padal na mnichovském letišti sníh a Busbyho Babes ubylo.
Mladíci United čelili v tomto zápase hvězdnému Bělehradu před 63. 000 kotlem. Pět dnů před odletem do Mnichova Manchester hrál na Highbury a Arsenalem a všechny v tomto zápase nadchl jejich útočící fotbal. 9 gólů v jednom zápase bylo pozoruhodných, Manchester zvítězil 5:4. Tento zápas, 1. února odehráli Busbyho děti . Hráli s obrovskou chutí a zálibou, že vůbec nepřemýšleli nad obdrženými 4 brankami a soustředili se jen na střílení gólů. V té době vyhráli 3. ligový titul a do této doby dosáhli i 5 vítězství ve finále FA Cupu.
Po tragédii, která šokovala celý fotbal. Uvažte jaký zápas převedl v sezóně 1957/58 Manchester proti Arsenalu a také osudnou cestu do Bělehradu. Po této katastrofě začala sezóna Manchesteru velice dobře - vítězství na Leicesterem ve Filbert Street, dále nad Evertonem a Manchesterem City bylo përfektní cestou k zisku dalšího titulu. jejich statistiky z prvních 6 zápasů byla pozoruhodná, vstřelili totiž obdivuhodných 22 gólů. Poprvé, když prohráli nebylo to o jeden gól, ale rovnou o 4. V Burnden Parku, před 48.000 fanoušky prohráli nad Boltonem 4:0. Blížil se konec roku 1957, babes nejprve prohráli s Chelsea na Old Trafford 1:0, pak smolně prohráli s Leicesterem 4:0
Na první svátek vánoční hrál Manchester proti Luton a Charlton,Edwards a Taylor zabezpečili Manchester dva body. Na Štěpána se v Kenilworth Road setkali United s Luton znovu a remíza 2:2 United přinesla druhý bod. O dva dny později se Manchester střetl se City a v Maine Road skončilo utkání remízou 2:2. 70. 000 zástup sledoval jak se dva odvěký rivalové spolu rvou hlavně o pýchu. Jak se zápas s Bělehradem blížil Manchester udělal menší pokrok, když v FA Cupu porazil 3:1 Workington a vítězství na Old Trafford 2:0 nad Ipswichem vyneslo United až do 5. kola, kde na ně čekal Sheffield Wednesday.
Zřejmě největší úspěch pro Matta Busbyho byl rok 1956. V tomto roce se stal Manchester prvním anglickým klubem, který si zahrál evropské poháry a skončil až v semifinále, kde je zastavil pozdější vítěz této trofeje Real Madrid. Tento rok se Manchesteru opravdu povedl. Proti belgickému Anderlechtu skóroval dokonce 10 krát. Série převládala i v zápase s Borusii Dortmund, se kterou si Busbyho děti také poradili. Pozorohudné bylo čtvrtfinále proti Atleticu Bilbao. V tomto utkání už prohrávali Babes 5:3 a nakonec góly Taylora, Violetta a Berryho zápas otočili a vyhráli 6:5 a postoupili až do semifinále, kde se střetli s Realem Madrid.
V tomto zápase tažení Manchesteru skončilo, ale v sezóně 1957/58 se do evropských poháru dostali znovu. Busby chtěl kádr, který by byl schopen vyhrát vše. FA Cup ve Wembley jim byl kvůli vážnému zranění brankáře Raye Wooda v roce 1957 odebrán, ale Busbyho svěřenci dokázali ve Wembley zvítězit ještě jednou.
Druhá sezóna Manchester v evropských pohárech se také rozjela dobře, vítězství nad irskými šampióny Shamrock, dále vítězství 3:1 nad Duklou Prahou. Ve čtvrtfinále se Manchester utkal s Bělehradem. Jugoslávský klub hrál na anglické půdě 14. ledna 1958 a na Old Trafford utkání skončilo 1:1. Další zápas proti Leeds si Manchester opravdu užil, když na Old Trafford vypráskal Leeds 5:0. V Bělehradu Manchester zvítězil 2:1 brankami Bobbyho Charltona a Eddiho Colmana a postoupil tak přes Bělehrad dál, ale víte, jak to sami skončilo.

História Manchestru United: obdobie 1998-1999

20. prosince 2006 v 12:36 | mikki
Táto sezóna je suverénne najúspešnejšou v histórii klubu. United vyhral Premier League, FA Cup a Ligu majstrov. To sa dosiaľ nepodarilo žiadnemu inému anglickému klubu. United navyše neprehrali od decembra 1998 do mája 1999 ani jeden zápas. United ukázal nezlomnosť a pevnú vieru vo svoje schopnosti, keď často otáčal zápasy, v ktorých prehrával. Tak tomu bolo aj pri víťazstve v FA Cupe nad Liverpoolom, keď prehrával od 3. do 85. minúty i v pamätnom finále Ligy majstrov proti Bayernu, keď prehrával do 90.minúty. Za celú sezónu United utrpeli len celkovo 5 prehier vo všetkých súťažiach, z toho tri v lige, jednu v Charity Shield a jednu v League Cupe. Porazili každé mužstvo Premier League aspoň raz v sezóne a neprehrali ani jeden zápas v Lige majstrov. Barcelona bola jediným tímom, ktorí hral s United a neprehral ani raz.
Táto sezóna nasledovala po neúspešnej sezóne 1997/98, v ktorej United nevyhral žiadnu trofej a v 90.rokoch to bolo druhá a posledná sezóna z ktorej United vyšiel bez trofeje. Začiatok sezóny bol poznamenaný návratom Davida Beckhama zo svetového šampionátu vo Francúzsku, kde sa stal Beckham terčom ostrej a neutíchajúcej kritiky za vylúčenie v zápase proti Argentíne a hrozbou prevzatia klubu zo strany mediálneho magnáta Ruperta Murdocha, vlastníka BSKYB. Pred sezónou United kúpili tri posily- z Aston Villy prišiel Dwight Yorke, z PSV Eindohoven Jaap Stam, ktorý sa stal najdrahším obrancom v histórii a z Parmy prišiel švédsky reprezentant Jesper Blomqvist.
Úvodný zápas sezóny v Charity Shield proti Arsenalu United vôbec nevyšiel, keď poďlahol Arsenalu 3:0 a nová posila v obrane Stam podal veľmi nepresvedčivý výkon. Tento zápas bol významný aj z toho hľadiska, že po dlhodobom zranení sa vrátil kapitán Roy Keane. Ligovú súťaž začal United veľmi dobre a bol na popredných priečkach tabuľky. Dôležité zápasy zvládlo mužstvo dobre a neprehralo ani na Old Trafforde s Arsenalom ani na Anfielde s Liverpoolom. United v tejto sezóne dosiahlo rekordné víťazstvo na ihrisku Nottinghamom Forrest, keď zvíťazili 8:1, Ole Gunnar Solskjaer nastúpil v zápase ako náhradník a strelil štyri góly v priebehu 12 minút. Dôležitými sa ukázali zápasy proti Leedsu, s ktorými United raz vyhrali a raz remizovali a Arsenal v predposlednom zápase sezóny s týmto súperom prehral na Elland Road. Posledné kolo prinieslo boj o titul, keď United boli o bod pred svojim rivalom z Arsenalu. V poslednom zápase doma proti Tottenhamu potrebovali dosiahnuť minimálne taký výsledok ako Arsenal v zápase proti Aston Ville. Tottenham vyvrátil všetky špekulácie o tom, že tento zápas vypustí, aby sa z titulu neradoval ich mestký rival Arsenal, keď skóroval v zápase ako prvý a ak by sa zápas skončil takýmto výsledkom z titulu by sa tešil Arsenal. Proti však bol David Beckham, ktorý skóroval ešte do polčasu a potom sa pridal i Andy Cole, United vyhral 2:1 a ani víťazstvo Arsenalu nad Aston Villou 1:0 nemohlo nič zmeniť na tom, že United sa stali majstrom.
V League Cupe United neuspeli a to najmä preto, že kvôli nabitému programu musel Ferguson nechať odpočívať väčšinu hráčov základného kádra a nastupoval v tejto súťaži prevažne s mladíkmi a hráčmi rezervy. Konečnou stanicou bolo štvrťfinále na White Hart Lane, kde United podľahli Tottenhamu Hotspur. Jediný gól za United strelil proti svojmu bývalému klubu Teddy Sheringham. Cesta za víťazstvom v FA Cupe bola bola veľmi náročná. United musel postupne zdolať 5 klubov Premier League (Middlesbrough, Liverpool, Chelsea, Arsenal a Newcastle) a v piatom kole aj vtedy treťodivízny Fulham. V treťom kole sa United stretol s Middlesbrough a po polčase prehrávali 1:0, neskôr zvrátili vývoj a gólmi Andyho Colea, Denisa Irwina a Ryana Giggsa zdolali Boro 3:1. V štvrtom kole bola pred united ťažká prekážka v podobe Liverpoolu. Liverpool sa skoro ujal vedenia a od tretej minúty viedol po hlavičke Michaela Owena. United potom vyvinuli enormný tlak a najmä vďaka zákrokom bývalého hráča United Paula Incea, ktorého každý dotyk s loptou fanúšici United "odmenili" piskotom a bučaním, Liverpool dlho odolával. Vyrovnať sa podarilo až v 86. minúte Dwightovi Yorkeovi, ktorý skóroval po presnom priamom kope Davida Beckhama. V druhej minúte nadstaveného času osud Liverpoolu spečatil Ole Gunnar Solskjaer. Po výhre nad Fulhamom 1:0, keď gól dával Andy Cole, United v štvrťfinále čakala Chelsea. Prvý zápas sa skončil bezgólovo a v opakovanom zápase rozhodol dvoma gólmi(z toho jeden po nádhernom lobe) Dwight Yorke. Zápas semifinále proti Arsenalu bol neskôr vyhlásený za zápas storočia v FA Cupe. Bol to opakovaný zápas, ktorý mužstvá odohrali tri dni po prvom zápase, ktorý sa skončil bezgólovou remízou a to aj po nadstavenom čase. Repríza semifinále bola pravdepodobne najlepším zápasom v histórii anglického futbalu. Prvý gól strelil David Beckham po nádhernej strele z diaľky. Po viacerých šanciach na oboch stranách skóre zrovnal Dennis Bergkamp po strele, ktorú tečoval Jaap Stam. Ďalší gól strelil Nicolas Anelka. Gól však nebol uzaný pre offside. Potom dostal druhú žltú kartu Roy Keane a bol vylúčený. United tak boli nútení hrať o desiatich mužoch. Veľká dráma nastala v nadstavenom čase normálnej hracej doby, keď po faule Phillipa Nevilla na Raya Parloura rozhodca nariadil pokutový kop v prospech Arsenalu. Penaltu kopal Dennis Bergkamp a Peter Schmeichel ju fantasticky chytil. V predĺžení strelil Ryan Giggs gól, ktorý väčšina fanúšikov považuje za najkrajší v histórii tejto najstaršej futbalovej súťaže. Zobral loptu Patrickovi Vieirovi na vlastnej polovici, predribroval sa až ku pokutovému územiu, obohral aj posledných dvoch obrancov Tonyho Adamsa a Martina Keowna a ľavou nohou po parádnej strele prekonal Davida Seamana v bráne Arsenalu. Gól mal o to väčšiu cenu, že bol víťazným. Vo finále sa United stretli s Newcastlom a bolo to posledné finále FA Cupu pred jeho rekonštrukciou. Po menej ako desiatich minútach sa zranil kapitán Roy Keane a bol nahradený Teddym Sheringhamom, ten strelil gól po peknej akcii s Paulom Scholesom. Ďalší gól dal práve Scholes a United vyhrali 2:0 a dosiahli tretie "Double" Každý dúfal, že to nebude posledná trofej v tej sezóne.
V Lige majstrov sa United dostali do ťažkej skupiny s FC Barcelona, Bayernom Mníchov a Brondby Kodaň. United odohrali dve vyníkajúce stretnutia s Barcelonou a obe sa skončili remízou 3:3. Tieto zápasy sa stali klasickými, lebo obe mužstvá produkovali vynikajúci ofenzívny futbal. Remízami sa skončili aj stretnutia s Bayernom Mníchov a hlavne v zápase u súpera United už siahali po troch bodoch, ale Bayern vyrovnal v nadstavenom čase na 2:2. Zápas medzi týmito súpermi na Old Trafforde sa skončil remízou 1:1. S Brondby si United poradili poľahky, keď v Kodani vyhrali 6:2 a v domácom zápase zvíťazili 5:1. Do štvrťfinále išiel tím z druhého miesta. V ňom narazil na Inter Miláno. United zvíťazil doma 2:0 dvoma takmer identickými gólmi Dwighta Yorka po centroch Davida Beckhama. Odveta na San Sire sa skončila 1:1, keď Paul Scholes strelil dôležitý gól, ktorý znamenal postup do semifinále s celkovým skóre 3:1. V ňom sa stretli s ďalším talianskym klubom. Súperom bol Juventus Turín. Juventus sa ujal vedenia v prvom polčase, keď po presnej prihrávke Zinedina Zidana skóroval kapitán Conte. Tak ako viackrát v sezóne United strelili dôležitý gól v nadstavenom čase. Autorom gólu bol Ryan Giggs, ktorý skóroval v 91.minúte. Do odvety išiel United s vedomím, že na talianskej pôde nikdy predtým v histórii nevyhral. Sny o finále sa začali rozplývať, keď už v 11.minúte Juventus viedol 2:0 gólmi Fillipa Inzaghiho. Do útoku zavelil najpovolanejší muž- kapitán Roy Keane, ktorý skóroval po Beckhamovom rohu a znížil tak celkové skóre na 2:3. Dwight Yorke pridal do polčasu ďalší gól, ktorým vyrovnal skóre zápasu na 2:2 a celkové skóre bolo 3:3. Za tohoto stavu by do finále po 31 rokoch postupoval United. Po prestávke fanúšikov rozjasal Andy Cole, ktorý strelil víťazný gól a zabezpečil United prvú výhru na talianskej pôde v histórii a zároveň postup do barcelonského finále.
Do finále nastúpili United bez dvoch kľúčových hráčov Roya Keana a Paula Scholes, ktorí nemohli nastúpiť kvôli trestu za žlté karty. Ferguson tak musel preskupiť tím a Beckham nastúpil v strede poľa a vpravo nastúpil Ryan Giggs. Zostava bola nasledovná: Schmeichel- G.Neville, Stam, Johnsen, Irwin- Giggs, Beckham, Butt, Blomqvist- Cole, Yorke. Bayern otvoril skóre po priamom kope Maria Baslera už v 6. minúte. Bayern mal viac z hry a niekoľko šancí na spečatenie skóre, no Schmeichel a konštrukcia brány bola proti. Bayern nastrelil žrď a brvno. Ferguson poslal do hry Teddyho Sheringhama a Oleho Solskjaera. Hlavný rozhodca Collina signalizoval nastavený čas 2 minúty. Pri útoku, ktorý mal byť posledným v zápase United získali rohový kop. Aj brankár Schmeichel išiel do pokutového územia súpera. Po rohu sa odrazená lopta dostala k Ryanovi Giggsovi, ktorý ju volejom poslal k Teddymu Sherighamovi a ten prízemnou strelou k žrdi vyrovnal. Následne po vyrovnaní United získali výhodu ďalšieho rohového kopu. Opäť ho zahrával Beckham a lopta sa po hlavičke Sheringhama dostal k Solskjaerovi, ktorý strelil víťazný gól. Bol to neuveriteľný zvrat, ktorý sa udial po tom, ako hráči United videli trofej ozdobenú stuhami Bayernu Mníchov, zmobilizovali svoje sily a prepísali históriu. Takto sa zrodilo jedinečné a neprekonané Treble.
Po víťaznom zápase družstvo United vítali nadšení priaznivci v uliciach. Prišlo ich vyše trištvrte milióna, aby sa pozreli na víťazné mužstvo sezóny na vlastné oči. David Beckham sa umiestnil na druhom mieste v ankete o európskeho hráča roka a Alexovi Fergusonovi bol udelený titul Sir.

História Manchestru United: obdobie 1986-1998

20. prosince 2006 v 12:35 | mikki


Len niekoľko hodín po tom, čo bol prepustený Atkinson, United získali za manažéra Alexa Fergusona z Aberdeenu, ktorý mužstvo dokázal dostať z pásma zostupu na 11. priečku ligovej tabuľky. Pred koncom sezóny získal Viv Andersona, Briana McClaira a na začiatku ďalšej sezóny aj Stevea Brucea. V sezóne 1987/88 sa United neúspešne snažilili dohnať 17 bodovú stratu za vedúcim Liverpoolom.a skončili nakoniec druhí 9 bodov za víťazom z Liverpoolu. Na konci sezóny sa fanúšikovia dočkali návratu Marka Hughesa po jeho zahraničnom pôsobení v Barcelone a Bayerne Mníchov. Aj sériou viacerých zranení došlo k poklesu formy v sezóne 1988/89 a Ferguson tak začal dávať priestor mladým hráčom. Napriek tomu, bol terčom kritiky a mediálnych špekulácií, ktoré uvažovali o jeho konci na Old Trafforde. Navyše predseda klubu bol pripravený predať klub za 20 miliónov libier Michaelovi Knightonovi, ten však nakoniec z tohto obchodu vycúval. V lete 1989 Ferguson získal Neila Webba, Paula Incea a Garryho Pallistera, ktorý mali pomôcť tímu útočit na ligový titul. Forma Neila Webba však po zranení v zápase anglickej reprezentácie výrazne poklesla a ani nová akvizícia Garry Pallister, ktorý napriek tomu, že bol v tej dobe najdrahším obrancom, keď prišiel za 2,3 milióna £, v prvej sezóne ďaleko zaostal za očakávaniami.
Napriek desivému začiatku sezóny 1989/90 a prehre 5:1 v derby so City sa sezónu podarilo zakončiť víťazstvom v FA Cupe nad Crystal Palace, ktorý manažoval bývalý hráč United Steve Coppel. Začala sa tak najúspešnejšia éra v histórii United. Sezónu 1990/91 United kvôli kolísajúcej forme ukončil na šiestom mieste. Dostal sa do finále League Cupu (Ligového pohára), no mužstvu sa v ňom nedarilo a podľahlo druhodivíznemu Sheffieldu Wednesday v čele s bývalým manažérom United Ronom Atkinsonom. Sezónu United ukončil fantasticky a to výhrou 2:1 nad Barcelonou vo finále Pohára víťazov pohárov v Rotterdame. Obidva góly strelil svojmu bývalému mužstvu Mark Hughes a veľmi dôležitý bol aj zákrok Claytona Blackmora v poslednej minúte zápasu, ktorým uchránil United od hrozby predĺženia. Takisto v roku 1991 Manchester United vstúpil na Londýnsku burzu, keď bol ocenený na 18 miliónov libier. Klubové financie sa tak dostali pod verejný dohľad a klub sa stal zranitelnejší voči prípadnému prevzatiu investormi.
Sezónu 1991/92 začali United veľmi dobre a na Nový rok boli na čele ligovej tabuľky. Ani to však nestačilo na celkový primát, lebo skončili kvôli poklesu streleckej formy na druhom mieste za Leedsom. Napriek výhre v League Cupe túto sezónu nebral United ako priveľmi úspešnú. Svetlým bodom však boli výkony nesmierne talentovaného mladíka Ryana Giggsa, ktorý bol vyhlásený za najlepšieho mladého hráča sezóny. Ďalšiu sezónu nezačali United veľmi dobre. Zlomovým bodom bol nákup Erica Cantonu v novembri 1992, ktorý výraznou mierou pomohol Leedsu získať ligový titul v predošlej sezóne. United aj vďaka tomuto Francúzovi začal šliapať na plné obrátky a na konci sezóny sa tešil z ligového titulu po dlhých 26 rokoch. Ryan Giggs opäť získal honor najlepšieho mladého hráča sezóny. Na konci víťaznej sezóny United zlomili prestupový rekord, keď za 3,75 milióna libier získali z Nottinghamu Forrest 22 ročného írskeho stredného záložníka Roya Keana. Ferguson v ňom videl dlhodobú náhradu za starnúceho Bryana Robsona, ktorý ostal na Old Trafforde ešte jednu sezónu a potom sa stal hrajúcim manažérom Middlesbrough.
Celú sezónu 1993/94 United viedli ligovú tabuľku a skončili 7 bodov pred Blackburnom. Eric Cantona strelil vo všetkých súťažiach dohromady 25 gólov a hráči ako Paul Ince, Mark Hughes, Ryan Giggs a Lee Sharpe sa rovnomerne podelili o väčšinu ostatných gólov. United sezónu zakončili víťazstvom 4:0 vo finále FA Cupu nad Chelsea. Vo finále skóroval dvakrát Eric Cantona z penált a stal sa aj hráčom roka v Anglicku. Táto sezóna ostane v pamäti aj kvôli veľmi smutnej udalosti a to smrti Sira Matta Busbyho 20. januára 1994. United postúpili aj do finále League Cupu, v ktorom však kvôli trestu nastúpili bez svojej brankárskej opory Petra Schmeichela a podľahli Aston Ville.
V sezóne 1994/95 United bol stále na prvých stranách novín, ajkeď často nie tak, ako by si to všetci želali. Eric Cantona dostal 8 mesačný dištanc za jeho kung-fu kop do fanúšika Crystal Palace, ktorý nasledoval po jeho vylúčení v Selhurst Parku. Takisto musel odpracovať 120 hodín verejnoprospešných prác. United boli dlhú dobu bez hráčov ako Paul Parker, Ryan Giggs a Andrei Kanchelskis, ktorých sužovali dlhodobé zranenia. Na druhej strane United opäť raz zlomili prestupový rekord, keď získali za 7 miliónov £ útočníka Newcastlu Andyho Colea, ktorý mal byť nástupcom Marka Hughesa v útoku. Kvôli trestu Cantonu to bol práve Hughes, kto vytvoril útočnú dvojicu s Coleom. United takmer vyhrali titul po tretí raz v rade. V poslednom zápase stačilo vyhrať na pôde West Hamu, ale United len remizovali 1:1 a aj napriek prehre Blackburnu v poslednom zápase sezóny United skončil na druhom mieste za Blackburnom. Zverenci Alexa Fergusona neuspeli ani vo finále FA cupu, keď podľahli Evertonu 1:0 a sezónu zakončili bez trofeje prvýkrát od roku 1989.
Pred začiatkom sezóny 1995/96 United predali troch hviezdnych hráčov- Paula Incea do Interu Miláno, Marka Hughesa do Chelsea a Andreia Kanchelskisa do Evertonu dokopy za 14 miliónov £. Každý očakával, že získané peniaze Ferguson investuje do nákupu špičkových hráčov. Spomínali sa mená ako Roberto Baggio, Marc Overmars, Darren Anderton, David Platt (ktorý hrával v minulosti za mládežnícke výbery United) a Paul Gascoigne(ktorý v roku 1988 uprednostnil ponuku Tottenhamu pred ponukou United). Sezónu však klub začal bez výrazného nákupu s hráčmi z mládežníckeho družstva United- David Beckham(20 rokov), Garry Neville(20), Phillip Neville(18), Paul Scholes(21) a Nicky Butt(20) nastúpili v úvodnom zápase sezóny v ktorom podľahli Aston Ville 3:1. Väčšina odborníkov mužstvo odpisovala a nedávala mu šance v porovnaní s Newcastlom, Liverpoolom a Arsenalom, ktorí výrazne nakupovali. Najznámejším sa stal výrok bývalého hráča Liverpoolu Alan Hansena, ktorý povedal: "Nemôžete vyhrať titul s tímom detí". Alex Ferguson nedal na rady kritikov a po návrate Erica Cantonu po odpykaní trestu, United začali stíhaciu jazdu za Newcastlom, keď pred Vianocami strácali na súpera10 bodov. Na čelo tabuľky sa United dostal už v polovici marca, keď porazili v St.James' Parku Newcastle. Sezónu zakončili presvedčívým víťazstvom vonku prot Middlesbrough 3:0 a ziskom titulu. O týždeň zdolali vo finále FA Cupu Liverpool 1:0 a stali sa prvým mužstvom, ktorý vyhralo double (víťazstvo v lige aj v FA Cupe) dvakrát. Eric Cantona skóroval 19 gólov, bol vyhlásený za hráča roka a nadchol všetkých novinárov svojimi excelentnými výkonmi po odpykaní si trestu. Zároveň prevzal kapitánsku pásku po odchode Stevea Brucea do Birminghamu City. Táto sezóna patrila k najúspešnejsím v klubovej histórii a tento úspech bol o to cennejší, že pred sezónou mladé mužstvo United všetci odpisovali.
V sezóne 1996/97 vyhrali United štvrtý titul z posledných piatich rokov. V tejto sezóne sa začal presadzovať dovtedy málo známy Ole Gunnar Solskjaer, ktorý prišiel z nórskeho Molde za 1,5 milióna libier a strelil 19 gólov vo všetkých súťažiach. Ryan Giggs, David Beckham a Garry Neville predvádzali výborné výkony, na druhej strane Ericovi Cantonovi a Andymu Coleovi nevyšla sezóna úplne podľa predstáv. Po vyradení FC Porto celkovým skóre 4:0 United skončili v semifinále Ligy majstrov, keď s veľkou dávkou smoly neprešli cez neskoršieho víťaza Borussiu Dortmund. Najdrahším nákupom sezóny bol Karel Poborský, 23 ročný hráč českej reprezentácie, ktorý zažiaril na EURO 96 v Anglicku a prišiel za 3,5 milióna libier. Na pravej strane zálohy sa však kvôli vynikajúcej forme Davida Beckhama nepresadil. Na konci sezóny spôsobil obrovský šok Eric Cantona, keď oznámil, že končí s futbalom. Bolo to len pár dní predtým ako dosiahol 31.narodeniny. Cantona objasňoval svoj skorý odchod z futbalu tým, že chce odísť na vrchole kariéry. Jeho náhradou bol reprezantant Anglicka Teddy Sheringham, ktorý prišiel za 3,5 milióna liber z Tottenhamu. Spočiatku sa mu vôbec nedarilo, no neskôr začal splácať peniaze do neho vložené vo veľkom štýle. Sezóna 1997/98 bol veľkým sklamaním a United sa museli skloniť pred majstrom, ktorým sa stal Arsenal. United skončili sezónu len druhý krát v 90.rokoch bez trofeje. Krátko po skončení sezóny United výrazne posilňovali a vydali na prestupy rekordnú čiastku 28,35 milióna libier. Do mužstva prišli Jaap Stam, Dwight Yorke a Jesper Blomqvist a mali pomôcť vrátiť United na výslnie.

História Manchestru United: obdobie 1969-1986

20. prosince 2006 v 12:35 | mikki


Wilf McGuinness, tréner rezervného mužstva, bol menovaný za Busbyho nástupcu. Na manážérskej stoličke sa príliš neohrial, lebo už nasledujúci rok v decembri bol prepustený. A tak sa manažérom opäť, ale len na chvíľu stal Busby. Jeho menovanie bolo dočasné a to pokiaľ sa nenájde jeho nástupca. Tým bol Frank O'Farrell. Georgovi Bestovi alkohol ruinoval kariéru, dostal sa do viacerých disciplinárnych problémov, porušoval snáď všetky pravidlá a deň po svojich 26. narodeninách oznámil koniec kariéry. Mužstvu sa vôbec nedarilo, sezónu 1972/73 začali United deviatimi zápasmi bez výhry a tak vedenie klubu nahradilo O'Farrela novým manažérom Tommym Dochertym. To bol aj absolútny koniec jednej éry, keď v priebehu pár dní skončili s futbalom Billy Foulkes, Bobby Charlton a George Best.
Docherty musel okamžite prebudovať mužstvo viacerými nákupmi, najvýznamnejším bol príchod Lou Macariho. United sa podarilo skončiť na 18.mieste v tabuľke. Po sezóne odišiel Denis Law do Manchestru City, čo bolo sprevádzané obrovskou nevôľou medzi fanúšikmi. George Best prehodnotil svoje predošlé rozhodnutie a k futbalu sa vrátil a podpísal kontrakt na sezónu 1973/74. United bojovali o záchranu. Potrebovali vyhrať v posledných zápasoch a navyše Birmingham musel prehrať, aby sa United zachránili. Birmingham vyhral a navyše United v zápase so City prehral, keď nám gól strelil práve Denis Law. United zostúpil prvýkrát od roku 1938.
Napriek zostupu, sa návštevy na Old Trafforde zvýšili a mužstvo sa divákom odvďačilo víťazstvom vo First Division a v nasledujúcej sezóne United na chvíľu viedli ligu, potom však spadli do stredu tabuľky, ale dostali sa do finále FA Cupu. V ňom nakoniec podľahli Southamptonu. Sezóna 1976/77 sa nezačala príliš šťastne, keď United sa určitý čas pohybovali na zostupových priečkach, ale opäť sa dostali do finále FA Cupu, tentokrát zvíťazili, keď porazili Liverpool 2:1. "Nové" mužstvo United pozostávalo s kvalitných mladých hráčov ako Steve Coppell, Brian Greenhoff, Jimmy Greenhoff, Arthur Albiston a Stuart Pearson.
Iba o mesiac neskôr vyšla najavo milostná aféra Tommyho Dochertyho so ženou klubového fyzioterapeuta Mary Brownovou a Docherty kvôli nej opustil svoju ženu. To sa nepáčilo vedeniu a požiadalo manažéra, aby odstúpil. Ten túto žiadosť nevypočul a tak ho vedenie odvolalo, oficiálne pre nezákonný predaj lístkov na finále FA Cupu. Pravý dôvod odvolania však každý poznal. Docherty bol medzi fanúšikmi veľmi populárny a tak nový manažér Dave Sexton nutne potreboval úspech. Víťazstvom v FA Cupe sa mu to podarilo a United sa kvalifikovali do Pohára víťazov pohárov. Ďalšiu sezónu si postup do finále zopakovali, ale jendoznačne podľahli Arsenalu. V sezóne 1979/80 United len tesne unikol ligový triumf, keď skončili na druhom mieste za Liverpoolom. Počas sezóny sa "predviedli" aj fanúšikovia United, keď pri bitke v Ayresome Parku zabili dvoch priaznivcov Middlesbrough. Klub bol navyše obvinený z nezákonných platieb pre mladých hráčov. Zraneniami zmietané mužstvo v sezóne 1980/81 pokleslo do stredu tabuľky a nedarilo sa mu ani vo FA Cupe. Napriek výhre v posledných siedmych zápasoch sezóny, vedenie po štyroch sezónach bez trofeje odvolalo Davea Sextona.
Ron Atkinson bol menovaný za manažéra v júni 1981. Zlomil britský prestupový rekord, keď kúpil Bryana Robsona z West Bromwich Albion za 1,5 milióna libier a získal aj Robsonovho spoluhráča Remi Mosesa. Norman Whiteside prišiel do mužstva z mládežníckeho mužstva United. Úspech sa dostavil, keď United triumfovali v opakovanom zápase FA Cupu nad Brightonom. Napriek hanebnej prehre United v nasledujúcej sezóne FA Cupu, keď podľahli treťodivíznemu Bournemouthu, sa dostali do semifinále Pohára víťazov pohárov, v ktorom zdolali Barcelonu a podľahli až Juventusu. V ďalšej sezóne v drese United debutoval Mark Hughes a bol zvolený za mladého hráča roka. V roku 1985 United opäť raz získali FA Cup, keď vo finále zdolali ligového víťaza Everton po dramatickom priebehu zápasu. Kevin Moran bol historicky prvým hráčom, ktorý bol vylúčený vo finále a United v 10 mužoch zdolal Everton v predĺžení, keď jediný gol zápasu strelil Norman Whiteside. Sezóna 1985/86 sa začala fantasticky, ked mužstvo vyhralo prvých 10 zápasov v lige a utvorilo si desaťbodový náskok na čele už začiatkom októbra. Forma však dramticky poklesla a United skončili nakoniec štvrtí. Klub sa rozhodol predať Marka Hughesa napriek jeho vôli do Barcelony za 2 milióny £ kvôli jeho problémom s alkoholom, ktoré nepriaznivo vplývali na jeho formu. Sezóna 1986/87 sa začala katastrofálne, keď prvé mesiace strávili United na priečkach v bezprostrednom ohrození zostupu a tak po prehre 4:1 so Southampton bol Atkinson v októbri 1986 prepustený.

História Manchestru United: obdobie 1945-1969

20. prosince 2006 v 12:34 | mikki


V roku 1945 bol za manažéra menovaný len 36 ročný bývalý hráč Manchestru City, Liverpoolu a škótskeho národného tímu Matt Busby. Predbehol dobu svojimi tréningovými metódam a začal budovať úplne nové mužstvo. Jedným z jeho prvých nákupov bol bývalý hráč Celticu Jimmy Delaney, ale Busby sa oveľa viac zameriaval na prácu s mláďežou ako na nákupy na tú dobu drahých posíl. Ligová súťaž sa začala znova hrať v sezóne 1946/47 a United skončil na druhom mieste. Toto umiestnenie zopakovali aj v dvoch nasledujúcich sezónach. Prvu trofejou, ktorú Busby s mužstvom vyhral, bol FA Cup v roku 1948. Po dlhej 41 ročnej dobe, sa United podarilo vyhrať ligu v roku 1952, keď v poslednom zápase sezóny deklasovali druhý Arsenal 6:1 a skončili štyri body pred ním. Napriek tomuto úspechu, musel Busby mužstvo posilniť o nových mladých hráčov.
Matt Busby zvolil pri prebudovávaní tímu úplne inú cestu ako ostatné kluby- namiesto kupovania drahých preslávených hráčov, bral radšej do svojho tímu mladíkov, ktorí práve skončili školu. V piatich nasledujúcich rokoch kúpil len dvoch hráčov- krídelníka Johna Berryho z Birminghamu a útočníka Tommyho Taylora z Barnsley. Toto mužstvo začalo niesť názov Busby babes("Busbyho deti"). Potrebovali však čas, v prvej sezóne (1952/53) skončili na ôsmom mieste. Bol to celkom úspech, keď zoberieme do úvahy, že veľká časť mužstva ako David Pegg, Jackie Blanchflower, Dennis Violet, Bill Foulkes a Duncan Edwards práve v tejto sezóne odohrali svoj vôbec prvý ligový zápas. Väčšina týchto hráčov prišla do klubu vďaka scoutingu pod vedením Joa Armstronga a novej Busbyho politike pri budovaní mužstva. V ďalších sezónach skončili postupne na štvrtom a piatom mieste, a v sezóne 1955/56 ligu vyhrali s 11 bodovým náskokom. Priemerný vek vtedajšieho mužstva bol len 22 rokov a iba dvaja hráči z kádra a to Roger Byrne a John Berry boli súčasťou tímu spred štyroch rokov, ktorí vyhral titul. United boli prvým anglickým mužstvom, ktoré hralo Európsky pohár majstrov. Hviezdou tímu bol Duncan Edwards, ktorý bol najmladším hráčom, ktorý nastúpil za anglickú reprezentáciu. Mal len 17 rokov a 8 mesiacov. (Jeho rekord prekonal až po takmer 50 rokoch Michael Owen v roku 1998) V ďalšej sezóne United obhájili titul a dostali sa do finále FA Cupu, v ktorom podľahli Aston Ville. Prvý zápas, ktorý odohrali v EPM, United vyhrali 2:0 na pôde belgického majstra Anderlecht. V odvete zaznamenali doteraz neprekonané rekordné víťazstvov v európskych pohároch. Zvíťazili 10:0. Potom úspešne pokračovali a zdolali mužstvá ako Borussia Dortmund a Athletic Bilbao a zastavil ich až neskorší víťaz Real Madrid v semifinále.
Mníchov 1958
United mali mužstvo, ktoré malo dominovať anglickému a európskemu futbalu v nasledujúcich rokoch. Práve v sezóne 1957/58 sa prvýkrat začalo v súvislosti s týmto mužstvom spomínať treble- víťazstvo v EPM, lige aj FA Cupe v jednej sezóne. Osud však bol proti. V štvrtok 6. februára 1958 poobede sa odohrala tragédia, ktorá navždy poznamenala klub Manchester United. Pri návrate zo zápasu v Belehrade sa muselo lietadlo zastaviť v Mníchove na dotankovanie. Pilot James Thain sa po dvoch neúspešných pokusoch o vzlietnutie, odhodlal k tretiemu pokusu, ktorý však bol osudný. O 3:04 poobede lietadlo nenabralo potrebnú výšku a narazilo do plota, ktorý obkolesoval letisko a vzápätí aj do neobývaného domu. Spočiatku sa táto tragédia pripisovala pilotovi, ale neskorším vyšetrovaním sa zistilo, že príčinou bola zľadovatelá dráha, ktorá spomaľovala lietadlo a neumožnovala nadobudnúť potrebnú rýchlosť na vzlietnutie.
Sedem hráčov zomrelo okamžite pri neštastí- Mark Jones, David Pegg, Roger Byrne, Geoff Bent, Eddie Colman, Liam Whelan a Tommy Taylor. V nemocnici zraneniam podľahol aj Duncan Edwards, ktorý zomrel 21.februára. Klubový sekretár Walter Crickmer a tréneri Tom Curry a Bert Whalley zomreli tiež. Matt Busby bol vážne zranený a podarilo sa mu zo zranení vystrábiť. Deväť futbalistov prežilo túto nehodu, ale dvaja z nich- John Berry a Jackie Blanchflower prežili, sa na ihrisko ako hráči už nikdy nevrátili.Pri tomto neštastí svoju smrť našlo celkovo 23 zo 44 pasažierov(okrem menovaných aj 8 novinárov, dvaja členovia posádky a štyria ďalší pasažieri.)
Busby ostal v nemocnici a mužstvo prevzal asistent Jimmy Murphy, ktorý poskladal tím prevažne z mladíkov a hráčov rezervy. Síce vyhrali prvý zápas po neštastí nad Sheffieldom Wednesday 3:1, v ďalších zápasoch v lige sa už do konca sezóny neradovali z víťazstva a klub skončil na 9.mieste. Podarilo sa mu ale dostať do finále FA Cupu, v ňom však napriek sympatiám celého Anglicka podľahli Boltonu 2:0. UEFA ako gesto súcitu a solidarity ponúkla United možnosť hrať v ďalšej sezóne EPM spolus víťazom anglickej ligy Wolves, ale FA túto ponuku zamietla.
New Busby Babes
Matt Busby musel vybudovat prakticky kompletne nové mužstvo. Získal viacerých nových hráčov ako Denis Law, Pat Crerand a Noel Cantwell. Napriek kolísajúcej forme mužstva v sezóne 1962/63, v ktorej skončil United až na 19.mieste, sa tomuto mužstvu podarilo vyhrať FA Cup. Vo finále porazili Leicester City 3:1. Rok 1963 bol významný aj z ďalšieho dôvodu. V tomto roku debutoval mladík menom George Best a vytvoril tak údernú trojicu s Charltonom a Lawom, ktorá dominovala anglickému futbalu v 60.rokoch. V nasledujúcej sezóne United skončil druhý a v sezóne 1964/65 vyhral ligu prvýkrát po tragédii, keď skončil pred Leedsom len o skóre. Proces znovubudovania tímu bol zavŕšený. Z pôvodného mužstva ostali len dvaja hráči- Bobby Charlton a Bill Foulkes.
V roku 1966 sa konali Majstrovstá sveta v Anglicku a kapacita Old Traffordu bola pri tejto príležitosti na vládne náklady zvýšená. Anglicko vyhralo šampionát a dvaja hráči United hrali vo finále proti Nemecku- Bobby Charlton a Nobby Stiles. V sezóne 1966/67 United opäť v lige triumfovali a utorili tak základ historického triumfu v Európe v nasledujúcej sezóne.
United začali v EPM proti maltskému tímu Hibernians, nad ktorým poľahko zvíťazili a s celkovým skóre 4:0 postúpili do ďalšieho kola. Tu ich čakala náročnejšia prekážka- juhoslovanský klub Sarajevo. Ten však nakoniec porazili, rovnako ako poľský Gornik Zabrze v nasledujúcom kole. V semifinále dostali veľmi ťažkého súpera- Real Madrid. Prvý zápas sa hral na Old Trafforde a Real hral veľmi defenzívne. Napriek tomu sa United podarila výhra 1:0, ktorá však nedávala dostačujúci náskok pred odvetou na ihrisku súpera. Denis Law sa navyše zranil a problémy s kolenom ho vyradili na tento zápas. Tak Matt Busby postavil v odvete veterána Billa Foulkesa. United začali veľmi zle a prehrávali po polčase 3:1, čo dávalo väčšie šance Realu Madrid v druhom polčase. United však zlepšili svoju hru a celkové skóre vyrovnal David Sadler. Hrdinom však bol obranca Bill Foulkes, ktorý skóroval po prihrávke Georga Besta a dal tak svoj vôbec jediný gól za United v európskych pohároch.Vo finále, ktoré sa hralo vo Wembley, bola súperom Benfica na čele s Eusebiom. Bol to veľmi emotívny večer pre Matta Busbyho, ktorý prišiel o vačšinu svojho mužstva, no napriek tomu vybudoval ďalší úspešný tím na podobných základoch ako ten prvý. Opäť dal priestor mladíkom a len za dvoch hráčov z vtedajšieho mužstva zaplatil prestupovú čiastku. Ostatných objavil a získal zadarmo. Vo finále lepšie začal United, keď prvý gól skóroval Bobby Charlton, vzápätí však Jaime Garcia vyrovnal. Benfica potom vyvinula obrovský tlak a len výborný zákrok brankára Alexa Stepneyho po strele Eusebia zachránil United od prehry. Unavený tím United vybojoval predĺženie a v ňom pozbieral zvyšky svojich síl a triumfovali. Ako prvý sa presadil George Best, potom hlavou zvýšil Brian Kidd, ktorý týmto gólom oslávil svoje 19.narodeniny a posledný úder Benfice zasadil opäť Charlton a United tak vyhrali 4:1 a stali sa prvým anglickým mužstvom, ktoré vyhralo EPM.
Mattovi Busbymu bol udelený titul Sir, ale v ďalšej sezóne, v ktorej United skončili na 11.mieste rezignoval na post manažéra a prijal miesto vo vedení klubu.

1878-1945 historie

20. prosince 2006 v 12:33 | mikki


Príbeh Manchestru United sa začal v roku 1878, keď zamestnanci Lancashirskej a Yorkshirskej železničnej spoločnosti požiadali svojho zamestnávateľa o povolenie založiť futbalový klub a o sponzorský príspevok na činnosť klubu. Toto povolenie dostali a klub Newton Heath L&YR(Lancashire&Yorkshire Railway) uzrel svetlo sveta. Svoje zápasy hrali na ihrisku na North Road, neskôr sa presťahovali na Monsall Road. Zo začiatku hrávali proti ostatným zamestnancom v rámci ich železničnej spoločnosti, ako aj voči zamestnancom iných železničných spoločností. V roku 1885 sa zúčastnili Manchesterského pohára a nasledujúci rok túto súťaž aj vyhrali.
Aj keď neboli dosť dobrý, aby hrali Futbalovú ligu (the Footbal League), nad súpermi v lokálnej súťaži väčšinou víťazili. Prvých 10 mesiacov v roku 1888 neprehrali na domácom ihrisku ani raz. V roku 1889 došlo k úspešnej realizácii myšlienky založiť medzimestkú futbalovú ligu a skupina dvanástich klubov (vrátane Newton Heath) založili Futbalovú alianciu (the Football Alliance). V prvom ročníku tejto súťaže skončili na ôsmom mieste. V nasledujúcom roku došlo k pretrhnutiu väzieb medzi klubom a železnicou a z mena klubu vypadla skratka "LYR". Hoci táto spoločnosť prestala klub sponzorovať, väčšinu hráčov však stále tvorili zamestnanci LYR. Rok 1892 bol pre klub úspešný, "Heathens" skončili druhý za Nottinghamom Forrest, keď prehrali len tri stretnutia za celú sezónu. V tom istom roku došlo k splynutiu Futbalovej aliancie a Futbalovej ligy a Newton Heath spolu s Nottinghamom Forrest boli pozvaný do First Division. Klub však skončil na poslednom mieste a len výhra v play-off nad Small Heathon ich zachránila pred pádom do Second Division. V roku 1893 sa klub presťahoval na Bank Street, do blízkosti chemickej továrne. Bolo to údajne preto, aby za nepriaznivého stavu, továreň začala chŕliť popol, ktorý mal znepríjemňovať život súperovi. Ani to však nepomohlo a v sezóne 1893-1894, opäť skončili v lige posledný a museli hrať play-off o udržanie sa v najvyššej súťaži. Tentokrát hrali proti Liverpoolu a po prehre 0:2 Newton Heath získal nelichotivé prvenstvo- bol prvým mužstvom, ktoré zostúpilo do nižšej súťaže.
Finančná situácia sa začala zhoršovat, čo malo za následok aj zhoršené výkony tímu. Klub dosiahol 10.miesto v roku 1901, zisk z predaja lístkov na zápasy ani zďaleka nestačil na pokrytie výdajov a tak Newton Heath sa odhodlal uskutočniť dražbu na získanie peňazí. Jednou z atrakcií na dražbe bol aj pes- bernardín, ktorý ale po ukončení dražby utiekol. Tento pes sa potom objavil pri dome biznismena Johna Henryho Daviesa. Jeho dcéra začala hľadať, komu patrí pes a a vďaka tomu nevedomky zachránila klub. Práve stratenie a znovunájdenie tohto psa viedlo k stretnutiu kapitána vtedajšieho tímu Harryho Stafforda a pána Daviesa, ktorý sa spolu s ďalšími investormi rozhodli poskytnúť 2000 £ a zachránil tak klub od bankrotu. John Henry Davies sa stal prezidentom klubu a 28. apríla 1902 premenoval klub na MANCHESTER UNITED FOOTBALL CLUB. Tento názov sa mu zdal najvhodnejší (uvažoval aj o názve Manchester Celtic alebo Manchester Central). Takisto došlo k zmene klubových farieb na červenú a bielu.
V roku 1903 došlo k ďalšej významnej udalosti a to angažovaniu prvého ozajstného manažéra. Bol ním J. Ernest Mangnall, charizmatický novinár, ktorý vedel ako pracovať s médiami. Pod jeho vedením klub skončil na treťom mieste v Second Division. V nasledujúcej sezóne Manchester United dosiahol rekord, keď neprehral medzi septembrom 1904 a februárom 1905 v 18 po sebe nasledujúcich stretnutiach . Mangnall vytvoril prvý úspešný tím United, priviedol viacerých kvalitných hráčov a v roku 1906 postúpil do First Division a dostal tím aj do štvrťfinále FA Cupu. Medzi hráčmi, ktorí sa dostali do klubu vďaka Mangnallovi bol aj Billy Meredith, legendárny krídelník, ktorý bol najlepším hráčom svojej doby. Ďalšími jeho nákupmi boli Herbert Burgess, Alec "Sandy" Turnbull a Jimmy Bannister, ktorých získal z Manchestru City. V roku 1908 United aj vďaka týmto hráčom vyhral po prvýkrát ligovú trofej. Ďalší úspech prišiel o rok, keď United vyhrali FA Cup po víťazstve 1:0 nad Bristolom City. Gól strelil Sandy Turnbull a za muža zápasu bol vyhlásený Bille Meredith.
Rok 1909 bol významný nielen vďaka zisku FA Cupu, ale aj z ďalšieho dôvodu. Práve v tomto roku si John Henry Davies požičal na tú dobu obrovskú sumu 60 000£, aby tak docielil presťahovanie United na Old Trafford. Prvý zápas na novom štadióne sa odohral 19. februára 1910. Súperom bol Liverpool, ktorý vyhral 4:3 po vyrovnanom priebehu zápasu a pokazil tak oslavy prvého zápasu na novom štadióne. Ernest Mangnall priniesol United do prvej úspešnej éry, keď klub pod jeho vedením vyhral dva krát ligu (1908, 1911) a FA Cup(1909). Práve po druhom triumfe v ligovej súťaži Mangnall klub opustil a zamieril k mestkému rivalovi- Manchestru City. Klub bez tohoto úspešného manažéra výrazne stagnoval a od zostupu v roku 1914 ho zachránilo len prerušenie súťaže v dôsledku prvej svetovej vojny. Vo vojne však zahynul Sandy Turnbull.
Ligová súťaž sa znova začala hrať v roku 1919, United skončili na dvanástom mieste. Najhoršie ešte len malo prísť- v sezóne 1921/22 vyhrali len 8 stretnutí zo 42 a zostúpili, mužstvo opustil aj Billy Meredith, ktorý nasledoval svojho manažera do Manchestru City. Postúpiť do najyššej súťaže sa United podarilo v roku 1925, kedy skončili druhý za Leicestrom City. Rok 1927 bol pre United tragický. Zomrel muž, ktorý zachránil klub pred zánikom- John Henry Davies. Miesto prezidenta klubu zaujal GH Lawton. Na post manažéra sa dostal Herbert Bamlett, ktorý ale nenadvizal na predošlú úspešnú éru a klub sa opäť dostal do veľkých finančných problémov. Ďalšia výrazná finančná vzpruha bola potrebná. Tak došlo k vstupu Jamesa W. Gibsona do klubu, ktorý investoval 30 000£ pod podmienkou, že sa stane predsedom klubu a vymenuje vedenie klubu podľa svojho uváženia. Vymenoval aj nového manažéra, ktorým bol Scott Duncan. Bol to bývalý hráč a v tej dobe to bola úplná novinka, aby na poste manažéra bol bývalý hráč.
V roku 1934 United dosiahol najhoršie umiestnenie v celej svojej histórii. Posledný hrací deň bol United druhý od konca v Second Division a hrali proti Milwallu, ktorý bol bod pred nimi. Tento zápas však United vyhral 2:0 a vyhol sa tak zostupu o jediný bod. Ďalšia sezóna už bola priaznivejšia a United skončil piaty. V roku 1936 vyhral Second Division, keď neprehrali v posledných 19 zápasoch sezóny. Radosť však bola veľmi krátka. Nasledujúcu sezónu klub opäť zostúpil a Scott Duncan rezignoval. Napriek dlhom vo výške 70 000 £, sa United podarilo opäť postúpiť do najvyššej súťaže a skončiť v poslednej seóne pred vypuknutím druhej svetovej vojny na 14.mieste

historie slovensky

20. prosince 2006 v 12:32 | mikki
Po najúspešnejšej sezóne v histórii klubu došlo k postupnému prebudovaniu tímu. Z mužstva postupne odišlo viacero opôr ako Peter Schmeichel, Denis Irwin, Ronny Johnsen, David Beckham, Nicky Butt, Andy Cole, Teddy Sheringham, Jaap Stam, Dwight Yorke a v roku 2005 aj Phillip Neville a Roy Keane. Na miesto nich prišli noví hráči ako Ruud van Nistelrooy, Rio Ferdinand, Cristiano Ronaldo, Gabriel Heinze, Wayne Rooney, Edwin van der Sar, Park Ji-Sung a začiatkom roka 2006 Nemanja Vidic a Patrice Evra. Viacerí hráči nesplnili očakávania do nich vkladané a v drese United pobudli len krátko- Fabien Barthez, Mark Bosnich, Kleberson, Juan Sebastian Veron, Diego Forlan, Eric Djemba-Djemba.
V sezóne 1999/2000 sa United podarilo získať titul po tretíkrát v rade a United bol len štvrtým tímom v histórii, ktorému sa to podarilo. United skončili sezónu s 18 bodovým náskokom pred Arsenalom. Na ďalší titul si United musel počkať do konca sezóny 2002/2003. Bol to vtedy 8. titul za posledných 11 rokov a nateraz je aj posledný, ktorý Manchester United získal.
Manchester United v rukách Malcoma Glazera.
Malcolm Glazer vlastnil akcie klubu od roku 2003, pravdepodobne však už aj skôr. 26. septembra 2003 zvýšil svoj podiel na 3,17 % a vznikla mu povinnosť informovať o tom vedenie (túto povinnosť mal každý, kto vlastnil viac ako 3% akcií klubu) Odkedy United vstúpil na burzu boli viaceré špekulácie o možnom prevzatí klubu do jedných rúk. V októbri roka 2003 Glazer zvýšil svoj podiel na 8,93% a koncom novembra už mal 15% akcií klubu vo svojich rukách. Stretol sa s výkonným riaditeľom klubu Davidom Gillom aby mu predostrel svoje plány. Vo februári 2004 zvýšil podiel na 16,31%. a pripravoval sa na prevzatie klubu. Tento zámer konzultoval s Commerzbank. Ešte toho dňa stúpla cena akcií o 5% na celkovú hodnotu 741 miliónov libier. Napriek ďalšiemu zvýšeniu počtu akcií v jeho rukách, nebol najväčším akcionárom klubu.
4. októbra 2004 Manchester United potvrdil, že dostal ponuku na prevzatie klubu. Identitu potencionálneho kupca však vedenie neprezradilo. Glazerova snaha prevziať klub sa stretávala s obrovskou nevôľou fanúšikov a drobných akcionárov najmä kvôli hrozbe zadlženia klubu, keďže Glazer by potreboval zobrať obrovskú pôžičku na to, aby získal klub do vlastných rúk. Rôzne skupiny fanúšikov organizovali plány, ako prevzatiu klubu zabrániť. Na čele týchto snáh boli Independent Manchester United Supporters Association- IMUSA (Asociácia nezávislých fanúšikov Manchestru United) a skupina drobných akcionárov- Shareholders United. Fanúšikovia organizovali viacero protestov, medzi inými aj okupovali ihrisko rezervného tímu na protest proti Glazerovi. Glazer napriek tomu stále zvyšoval počet akcií v jeho rukách. Poďla britského zákona zisk minimálne 30% akcií znamená automatickú ponuku na prevzatie. Vo februári 2005 Glazer ponuku na prevzatie klubu predložil. Napriek ďalším protestom v máji 2005 dosiahol dohodu s akcionármi J.P. McManusom a John Magnierom a získal ich 28,7 % podiel akcií. Pod kontrolou tak mal Glazer už celkovo 57% akcií. Ďalšie akcie získal od Harryho Dobsona a od niektorých ďalších drobných akcionárov. 71,8 % akcií bolo v rukách Malcoma Glazera. S vlastníctvom 75% akcií je spojená aj možnosť stiahnuť klub z burzy a to Glazer urobil 22. júna 2005. Glazer nakoniec získal takmer všetky akcie klubu(97,3%) a získal úplnu kontrolu nad Manchestrom United. S vlastníctvom takého percenta akcií je spojená automatická ponuka na odkúpenie zvyšných akcií. Od 28. júna je tak klub plne v rukách Malcolma Glazera. Celková hodnota, ktorú musel Glazer vynaložiť je závratných 1,47 miliardy libier!!!
Glazer do vedenia klubu nominoval svojich synov- Joela, Avrama a Bryana a zaplnili tak miesta po členoch vedenia, z ktorých viacerí rezignovali na protest proti tejto transakcii (napr. Sir Roy Gardner). Zámery Glazerovcov s klubom ostávajú nejasné. Cieľom pravdepodobne bude ešte viac spopularizovať klub v Ázii, kde má United veľa priaznivcov a v USA. Isté je, že Glazer musí splácať ročne 80 miliónov libier, lebo vyše polovicu prostriedkov na prevzatie klubu si požičal, čo môže spôsobovať veľké finančné problémy. Reakciou na prevzatie klubu bolo aj založenie FC United of Manchester nespokojnými priaznivcami. Klub hrá v 6. najvyššej súťaži (North West Counties League- Second Division).
Rok 2005 okrem prevzatia klubu Glazerom poznačilo aj viacero iných udalostí- 17.11.2005- odchod dlhoročného kapitána Roya Keana, 25.11- tragická smrť George Besta a neúspech v Lige Majstrov, keď klub sa nekvalifikoval prvýkrát za poslednú dekádu do vyraďovacej fázy Ligy majstrov a v skupine, ktorú mal bez problémov vyhrať- Benfica, Villareal, Lille skončil na zahanbujúcom poslednom mieste.

z ptačí prespektivy

20. prosince 2006 v 12:24 | mikki
http://www.konstrukce.cz/CustomFiles/Image/Images%202002/302-manchester2.jpg

stadion ze předu

20. prosince 2006 v 12:23 | mikki
Obrázek “http://www.tiscali.cz/news/images/7/2/2/9/722936.jpg” nelze zobrazit, protože obsahuje chyby.

počítadlo

20. prosince 2006 v 12:18 | mikki
TOPlist

DANNY MILLS

19. prosince 2006 v 15:05 | mikki
DANNY MILLSMANCHESTER CITY
DOBCLUBMANCHESTER CITY
HEIGHT1.80mPOSITIONDEFENDER
WEIGHT74kgSQUAD NUMBER18
PROFILE
Signed from Leeds United on a free transfer after a successful season at Middlesbrough. England's World Cup 2002 full-back is renowned for his tough tackling and determined play. After making his £4million switch to Elland Road in June 1999, he capitalised on his versatility to fill a variety of roles, before his combative style and raids forward made the right-back slot his. Joined Boro on a one-year loan in August 2003, helping the Teessiders to the Carling Cup in 2004. Scored his first goal for City with a 25-yard screamer into the top corner in the 2-0 win against Everton in October 2005.

GEORGIOS SAMARAS

19. prosince 2006 v 15:05 | mikki
GEORGIOS SAMARASMANCHESTER CITY
DOBCLUBMANCHESTER CITY
HEIGHT1.93mPOSITIONSTRIKER
WEIGHT86kgSQUAD NUMBER20
PROFILE
Greece international striker joined Manchester City for £6million in January 2006. Signed a three-and-a-half-year contract at the City of Manchester Stadium after netting six goals in 13 games for Dutch side Heerenveen in 2005/06. Has valuable UEFA Cup experience under his belt already and will provide City with extra height up front.

DIETMAR HAMANN

19. prosince 2006 v 15:05 | mikki
DIETMAR HAMANNMANCHESTER CITY
DOBCLUBMANCHESTER CITY
HEIGHT1.89mPOSITIONMIDFIELDER
WEIGHT76kgSQUAD NUMBER21
PROFILE
The former Germany international moved to Manchester City as a free agent in the summer of 2006. Spent seven years at Anfield and initially made the defensive midfield position his own after arriving from Newcastle United. Twice a UEFA Cup winner, Hamann was a member of the Germany side beaten by Brazil in the 2002 World Cup final. He retired from international football with 57 caps to his name in May 2006.

DaMARCUS BEASLEY

19. prosince 2006 v 15:04 | mikki
DaMARCUS BEASLEYMANCHESTER CITY
DOBCLUBMANCHESTER CITY
HEIGHT1.73mPOSITIONMIDFIELDER
WEIGHT66kgSQUAD NUMBER24
PROFILE
United States international signed from PSV Eindhoven on a season-long loan in August 2006 to solve City's left-wing problem position. He is no stranger to such pressure, though, the Dutch side having signed him as a replacement following Arjen Robben's departure to Chelsea. Beasley scored four goals in PSV's run to the Champions League semi-finals in 2005, becoming the first American to play at that stage.

BERNARDO CORRADI

19. prosince 2006 v 15:04 | mikki
BERNARDO CORRADIMANCHESTER CITY
DOBCLUBMANCHESTER CITY
HEIGHT1.89mPOSITIONSTRIKER
WEIGHT86kgSQUAD NUMBER30
PROFILE
City completed the signing of the former Italy international striker from Valencia for an undisclosed fee in July 2006. Corradi played for Serie A outfit Parma in 2005/06 after being made available for loan by the Spanish side, and impressed in his homeland to notch up 10 goals over the season. Named in Italy's Euro 2004 squad and made 13 appearances for the 2006 World Champions, scoring two goals. Has also played for Inter Milan, Chievo and Lazio and got off the mark in the Barclays Premiership with a brace in the victory over Fulham in November 2006.

PAUL DICKOV

19. prosince 2006 v 15:03 | mikki
PAUL DICKOVMANCHESTER CITY
DOBCLUBMANCHESTER CITY
HEIGHT1.68mPOSITIONSTRIKER
WEIGHT74kgSQUAD NUMBER14
PROFILE
Diminutive and tenacious striker returned to City in May 2006 after leaving Blackburn Rovers. Scotland international joined Rovers from Leicester City in summer 2004, bagging 11 goals as the Foxes were relegated from the Premier League in 2003/04. Hit three goals in 21 Premier League appearances for Arsenal before a £750,000 move to City in 1996. Stayed at Maine Road during a six-year spell which saw two relegations and three promotions. His dramatic injury-time equaliser against Gillingham in the 1999 Division Two play-offs at Wembley enhanced his cult status in Manchester.

DARIUS VASSELL

19. prosince 2006 v 15:03 | mikki
DARIUS VASSELLMANCHESTER CITY
DOBCLUBMANCHESTER CITY
HEIGHT1.70mPOSITIONSTRIKER
WEIGHT76kgSQUAD NUMBER11
PROFILE
One of the most exciting attacking talents in the Premier League who moved to Manchester City from Aston Villa in July 2005. A product of the Villa Park youth system, his dazzling displays when introduced to the first team announced the arrival of a major talent. A member of England's 2002 World Cup and Euro 2004 squads after a spectacular debut goal in his first England game against Holland. Great feet with superb control and lightning pace, Vassell never seems overawed by opponents or the occasion.

CLAUDIO REYNA

19. prosince 2006 v 15:02 | mikki
CLAUDIO REYNAMANCHESTER CITY
DOBCLUBMANCHESTER CITY
HEIGHT1.78mPOSITIONMIDFIELDER
WEIGHT72kgSQUAD NUMBER6
PROFILE
United States international signed from Sunderland in August 2003. Reyna adds resilience, quality and experience to the midfield, while also able to play in defence. He is a pivotal figure for any side, has great vision and played a vital role in his country's historic run to the 2002 World Cup quarter-finals. His first taste of Premier League football came on Wearside, but he has top-level experience from spells with Rangers, Wolfsburg and Bayer Leverkusen. One of the elite group of players to have received 100 international caps.

STEPHEN JORDAN

19. prosince 2006 v 15:02 | mikki
STEPHEN JORDANMANCHESTER CITY
DOBCLUBMANCHESTER CITY
HEIGHT1.83mPOSITIONDEFENDER
WEIGHT70kgSQUAD NUMBER4
PROFILE
The promising young defender came through the ranks to make his mark in the Barclays Premiership. A product of the City Academy, Jordan made his Manchester City debut during the 2003/04 season against Bolton Wanderers. Rewarded with a new two-year deal at the end of the 2004/05 campaign and went on to make 18 Barclays Premiership appearances in the following term.